Ešte som nikdy nešiel 50km pochod, tak som si povedal, že 50-tka je najlepší vek na takúto akciu.
V sobotu nadišiel vopred dohodnutý termín 50km pochodu. Termín som vyhlásil už 7.7., aby sa vyvolení pozvaní stihli mentálne a fyzicky pripraviť. Ja som hneď samozrejme začal s tréningovým procesom a absolvoval som 3 tréningové 3 km behy 6., 9. a 16.7. Potom nastalo relaxačné obdobie, ktoré mi vcelku rýchlo ubehlo. Napriek tomu som sa chlapsky rozhodol, že PPP neodvolám, pokiaľ sa nájdu účastníci … a tí sa našli.
Ďakujem Palimu, Robovi a Peťovi, že nezabudli a v sobotu 26.7. sme ráno o 5 vyrazili z našej terasy.
Postupne sme absolvovali trasu Báhoň – naša terasa, Jarná, náučným chodníkom do Budmeríc. Cestou poza Budmerice po 9 km sme stretli bieleho koňa. V literatúre sa uvádzajú biele myšky, ale keďže sme ho videli všetci, tak sme usúdili, že je skutočný. Úspešne sme sa mu vyhli … čiže sme sa s ním nezrazili a pokračovali popri Budmerických rybníkoch, kde sme si dali prvé jedlo a pozreli východ slnka (7:36)
do Častej (16km). V Častej ešte nečapovali ani nevarili kávu, tak sme išli po zelenej na hrad Červený kameň. Tam sme boli o 9.00 hod. asi po 4 hodinách a prejdených 18 km. Pri vchode do hradu sa vybaľoval mobilný bicyklový kávovar a my sme sa tešili na výbornú kávu … žiaľ, márne, lebo zohrievacia fáza vraj trvá 30 min. To sme veru nečakali a pustili sme sa cez Pílu po zelenej a potom tmavomodrej značke na rozhľadňu Kukla, ktorá označovala takmer polovicu trasy (22,5 km).
Po ceste bolo kopec bedlí, len sme ich nemal do čoho zbierať.
Z Kukly sme vyrazili smerom na Tri vrchy a Medvedie skaly. Nad Medvedími skalami sme boli presne v polovici trasy 25km.
Na Medvedej skale nejakí nezodpovední rodičia trápili asi 3 ročné deti v stene na lanách … nuž, ľudia sú všelijakí 🙂
Odtiaľ do Modry Harmónie (29 km), kde sme si konečne mohli dať čapované pivko. V Modre sme dali výbornú kávičku v peknej kaviarni na námestí a potom sme sa vydali cyklotrasou do Šenkvíc.
Počas pochodu sme neustále dopĺňali tekutiny.
V Šenkviciach (38km) v krčme na stanici sme odolali lákavej ponuke rezeň+šalát za 2,50 a dali sme si len pagáče a pivko. Keď som odchádzal, resp. snažil sa odísť z krčmy, tak podľa mojej chôdze by asi nikto neuveril, že sme dali len 2. krčmu a 2. pivo. Moja zahrievacia fáza sa rovnala bicyklovému kávovaru. Zhodli sme sa, že takú hlúposť … akože sadnúť … už nemôžeme spraviť, kým neprídeme do cieľa.
Zo Šenkvíc do Vištuku už mapy ukazovali len kde-tu rozhádzané poľné cesty odnikadiaľ nikam. Keďže sme sa držali pravidla, že sa vyhýbame hlavným asfaltovým cestám, spýtali sme sa pri Karpatskej perle miestnej staršej dámy, ktorá išla z prechádzky, či sa po tejto poľnej ceste dostaneme do Vištuku. Pani na nás s údivom pozrela a odpovedala “ … asi áno, ale je to strašne ďaleko … „, čo nás dobre rozosmialo, lebo to sme presne potrebovali, aby sme naplnili 50 km. Nakoniec sme identifikovali trasu podľa satelitných snímok k vištuckej strelnici, potom na kraj Vištuku a potom už po známej ceste poza Vištuk do Báhoňa k družstvu.
Celá cesta bola zábavná, ani raz sa nám nepodarilo zablúdiť okrem jednej cik pauzy pri rybníku v Modre. Poctivo sme zbierali kilometre, aby sme nazbierali 50. Padali hlášky typu: „Tadiaľto je to síce kratšie, ale my pôjdeme okľukou, aby sme nabrali kilometre.“
Keď sme dorazili do Báhoňa, do 50 km nám chýbalo asi 600m, a tak sme dali čestné kolo popri obecnom úrade a pri Coop-ke sme dosiahli požadované číslo 50 km. O 18:21 hod, po pochode trvajúcom presne 13:21 hod.
Samozrejme, rôzne trackery dávali rôzne vzdialenosti, my sme vybrali pre istotu ten, čo ukazoval najmenej.
Doma nám Zitka pripravila uvítacie fanfáry, diplomy, ktoré nám spolu s Dankou odovzdali (neuveriteľné) a večeru , vrátane vegetariánskeho menu pre Peťa.
1. ročník sa výborne vydaril, 50 km sme dali za cca 13 a pol hodiny. Vyrazili sme o 5:00 prišli sme 18:30 za šera.
Všetci sme prežili Peter, Pali, Robi a ja … pod vplyvom endorfínov sme si sľúbili pokračovanie ďalší rok. Vznikol aj návrh z viacerých nezávislých zdrojov, že každý rok +1 km … tak tie plusy asi nechám maldším účastníkom v rámci čestných kôl.
Táto noc nám umožní oddychovať o hodinu dlhšie, t. j. nohy nás budú bolieť o hodinu dlhšie.
V každom prípade sa nám podarilo nájsť veľmi peknú 50 km trasu Báhoň – Báhoň mimo hlavných komunikácií s rybníkmi, hradom, rozhľadňou, námestím Modry, lezeckými skalami, kaplnkami, koňom, strelnicou a inými zaujímavosťami.
